Výlet do Vysokých Tatier
      V dňoch 5. - 6. júna poriadala rada rodičov výlet do Vysokých Tatier. Po niekoľkotýždňových dažďoch sme sa celé 2 dni tešili z krásneho slnečného počasia.
      V sobotu sme zo Starého Smokovca vystúpili na Hrebienok a pozreli sme si vodopády Studeného potoka. Po krátkej ceste autobusom sme pokračovali ku Chate pri Zelenom plese. Tu nás čakala chutná večera, svätá omša a po nej krátky svojpomocne vytvorený kultúrny program, do ktorého prispeli aj horskí záchranári, ktorí tu boli na nejakom cvičení. Nasledoval nočný odpočinok, a to sme si už boli naozaj veľmi "blízki". Podkrovie neďalekej hospodárskej budovy sme zaplnili tak, že nebolo skoro kde nohu položiť.
      Odpočinutí ako odpočinutí sme sa, niektorí už pred východom slnka, prebúdzali do posledného dňa nášho výletu. Okolie Zeleného plesa sa postupne zapĺňalo ľudmi. Niektorých to ťahalo hore a niektorých ešte vyššie. Plánovanie tentoraz úplne zlyhalo. V čase budíčka už nikto neležal v posteli, z rôznych dôvodov sa to jednoducho nedalo. A tak keď sme sa mali zobúdzať, už sme všetci sledovali výkon našich vavrečských "horolezcov", ktorým však nakoniec nebolo dopriate dosiahnuť vysokotatranský hrebeň. Nasledovala krásna "slnečná" svätá omša uprostred tatranských končiarov. Potom balenie, rozlúčka s Dolinou Zeleného plesa a cesta dolu k autobusu. No jeden krásny zážitok ešte predsa na nás čakal. A bol to nedeľný obed vo Vavrišove. Chutný guľáš, koláče a ďalšie občerstvenie naozaj nemali chybu.
      Poďakovanie za tento krásne prežitý čas patrí rade rodičov, aj ďalším rodičom, ktorí pomohli s jeho organizáciou, ale nakoniec všetkým za vytvorenie krásneho spoločenstva. Osobitná vďaka patrí don Petrovi, ktorý vo svojich príhovoroch upriamil našu pozornosť na zdroj všetkej tejto nádhery a našej radosti. Veľmi pohotovo si vo svojich kázňach poslúžil tým, čo sme práve prežívali. V sobotu hovoril o tom, že si svoju vieru musíme vedieť vo svojom živote obhájiť a nehanbiť sa za ňu tak, ako horskí záchranári, ktorí prišli na našu svätú omšu. V nedeľu opäť hovoril o nás a o našom postoji k tým, ktorí sa len chvíľu pred svätou omšou vrátili zo svojej vysokohorskej túry. Odsudzovanie, ľahostajnosť a strach - tri postoje, ktoré zaujímame aj pri posudzovaní rôznych morálnych problémov v našich životoch. A práve ten tretí postoj, strach o našich blízkych, by mal byť tým našim.